Tou pravou krásou ragdollov je však krása povahy týchto mačičiek. Či už súhlasíme alebo
nesúhlasíme s chovateľskými metódami Ann Bakerovej, jej tvrdenie, že
ragdolla robí ragdollom predovšetkým jedinečná povaha, je pravdivé. V literatúre sa uvádza, že
pramatkou ragdollov bola turecká angora Josephine (majiteľka Ann Backerová).
Hneď druhý v poradí je praotec ragdollov, kocúr posvätnej birmy. Josephine
bola tehotná , keď ju na ulici zrazilo auto. Ako zázrakom prežila, ale za
život zaplatila poraním mozgu. To zmenilo jej povahu aj správanie do tej miery,
že sa stala necitlivou voči bolesti a dokázala uvoľniť svaly rovnako ako
handrová bábika - anglicky "rag doll". Tieto nové vlastnosti preniesla neskôr na svoje
mačiatka.
Josephine se spárila s kocúrom birmy a narodil sa Daddy Warbucks, farba seal mitted. Daddy Warbucks bol spárený s Josephine a narodila sa Fugianna, zakladateľka slávnej „light side“ chovného programu Anne Bakerovej. Josephine sa znovu spárila s kocúrom birmy a narodil sa Gueber. Barmská mačka sa spárila s Daddy Warbucksom a narodila sa Buckwheat. Tá bola dvakrát spárená Daddy Warbucksom. Z prvého spojenia sa narodil Kyoto, seal mitted a z druhého mačička Ticki, seal colourpoint. Ticki, zakladateľka „dark side“ chovného programu Anne Bakerovej bola opäť spárená s Kyotom a narodila sa Kookie Tu. Priebeh môžete vidieť tu.
A takto by sme mohli pokračovať donekonečna, isté je však jedno: bola použitá silná príbuzenská plemenitba matky so synom a otca s dcérou. Na počiatku stála biela mačka angorského typu a dvaja jedinci vzhľadovo podobní mačke barmskej a posvätnej birme. Nič nadprirodzené.
Treba však podotknúť, že prví jedinci dovezení do Českej republiky z USA mali atramentovo modrú farbu oka, ešte dnes viditeľnú u priameho potomka Naomi Berberis.
Asi najväčšiu zásluhu na vzniku nového smeru v chove ragdollov aj vďaka ich vedeckému prístupu, mali manželia Laura a Denny Daytonovci z CHS Blossom Time (slovensky: Čas kvetu) v Newbury Part v Kalifornii. Im predala v novembri 1969 pani Bakerová chovný pár ragdollov, kocúrika Buddyho a mačičku Rosie.
Na počiatku chovu ragdollov v Českej republike je pani Vladěna Frausová. Tá doviezla začiatkom 90. rokov za nemalých finančných obetí z USA do svojej chovnej stanice Berberis kocúra Chubby Tuftytoes, seal mitted a dve mačičky Pippy Kandu a Kandu Cutie, obidve seal colourpoint. Ich predkovia sú registrovaní v RFCI, čo dokazuje aj genetická karta z roku 1993. Bohužiaľ, okrem týchto ragdollov neboli v Českej republike dlho iní zástupcovia tohto plemena a tak prišlo k nešťastnej situácii, keď bola praktizovaná úzka príbuzenská plemenitba. Jej následkom bol pokles počtu narodených mačiatok vo vrhoch, kratšia životnosť, znížená odolnosť jedincov a aj veľkosť potomkov bola negatívne ovplyvnená.
Ďalší vývoj sa uberal dvomi odlišnými cestami. Tou prvou bol import zvierat zo zahraničia na konci druhej polovice 90. rokov minulého storočia, ktorý pochopiteľne stále pokračuje. Patrí sem import kocúra IC.Elsterland´s Frisco, blue colourpoint, zaregistrovaného v SCHK v roku 1999, kocúra Filius zum Spitzhaus, blue colourpoint, zaregistrovaného v tom istom roku a najmä import blue colourpointa, teraz už GIC Kiwimagic Pride of New Zealand.
Druhou cestou, medzi chovateľmi dosť diskutovanou, bolo začatie pripárovacej (outcrossovej) plemenitby ragdollov. S ňou v roku 1998 začal Nezávislý chovateľský klub, konkrétne chovateľská stanica Síh.
Ragdollovia sú rodinné mačky, a to ako vo vzťahu k rodine ľudskej, tak aj mačacej. Ich povaha je na pol ceste medzi psom a mačkou. Snáď aj preto boli prvými mačkami využívanými v Českej republike vo felinoterapii.
Zdroj textu:
Kniha s názvom "Legenda jménem Ragdoll" od pani D.Hypšovej, Nezávislý chovatelský klub